Roses And Tears
Táto recenzia bude veľmi zvláštna - v čase keď ju píšem, počúvam novučičiký album
Capercaillie vôbec prvý raz. Nemám nič napočúvané, nemám k dispozícii ani texty
(balenie je rozkladací digipack bez bookletu) a všetko sú moje prvé dojmy. A ak poštári u
Anky Zábojníkovej boli len o trošku nešikovnejší ako naša teta poštárka v Starom Meste, môžem trúfalo vyhlásiť, že som prvý človek na Slovensku, ktorý tento album vlastní, a ešte k tomu niekoľko týždňov pred jeho oficiálnym vydaním. Ako to? Jednoducho. Všetci členovia mailing-listu hudobného vydavateľstva Vertical Records dostali v čase od 7. do 13. februára jedinečnú možnosť si kúpiť v prepredaji dlho očakávané CD
Capercaillie. Samozrejme, neváhala som a zaraz oplieskala 11 libier aj s poštovným - čo vzhľadom na posilujúci kurz koruny nie je veľa.
Už keď som hodila očkom na tracklist, bolo možné z neho vytušiť, že "Ruže a slzy" bude najmä tradičný, folkový album. Avšak to, čo
Capercaillie dokážu s takýmito melódiami "vyrobiť", je neskutočné. A hneď titulná skladba
Him Bó je presne to, čo som od
Capercaillie čakala: Ich svojrázny štýl, svojský rytmus, mužské zbory v refréne a
jedna žienka, ktorej hlas je aj rokmi rovnako nádherný...
Nesklamala ma ani
Turas an ánraidh - svižná akustická skladba s výraznou "brnkavou" gitarou. Samozrejme,
Capercaillie si nemôžu odpustiť balady. Preto sa po dvoch rezkých folkových piesňach dostala na rad smutná
Don't You Go.
"Don't you go, my son, don't you go..."
Juj, bola som veľmi zvedavá, čo sa skrýva pod názvom
The Aphrodisiac. Je to zmeska veselých tradičných "reels" a až posledná z melódií je naozaj to "afrodiziakum" z tvorivej dielne Donalda Shaw.
Do rytmu sa pohupujem aj počas
Barra Clapping Songs a poklepkávam si nohou:-) Typická "tetrovovská pjesonka" na moju nôtu, s výrazným akustickým klavíriom a basou. Nuž, basa tvrdí muziku... alebo snáď "Prison makes music stronger"? Som akási zmätená, chi chi:-)
A opäť trošku nostalgie... tóny klavíra a do toho smutné gajdy... a zrazu výrazný basový tón, ktorý pomaly doznieva...
(ešte raz upozorňujem, že túto recenziu píšem "on the fly", teda počas prvého počúvania CD) Až teraz, počas skladby
Seinneam Cliú Nam Fear Úr... Oceňujem výhodu subwoofera:-)
Z letargie ma hneď preberá sugestívna a tajomná
Oran Sugraidh. Pôvodne mi "Oran Sugraidg" evokovalo stále niečo s cukrom (sugar) a až v prebale CD som sa dočítala, že sa jedná o tzv. "flirting song"!
Karen bravúrne zvláda "úlety" do poriadne vysokých tónov a v ďalšej časti sa Michael McGoldrick predvedie so svojím gajdovým sólom. Nasleduje rozkošná a chutná ihravá melódia
The Quimper Waltz. Po čase sa melódia trošku zvrtne do tej typickej škótskej, či "Keprkejlíjovskej" durovo-molovej tóniny a ja tak ako klepkám na manželovom notebooku, vyzerá to asi tak, že dva údery do klávesnice, tri do rytmu niekam bokom:-)
Tipla som si, že
Soldier Boy bude pomalá trúchlivá balada - a som päť aj pol metra vedľa! Napriek vojnovej tematike a textu, kde viackrát zaznie aj názov albumu -
"I know you live in costant fear / That's just the way the world seems / Through roses and tears..." to vôbec nie je pomalá pieseň a pripomína mi, ako keby sa
Karen tomuto vojakovi láskavo prihovárala a zároveň mu vlievala nádej a vidinu lepšieho dňa... Typický skladateľský rukopis Donalda sa nezaprie... A zároveň cítiť (počuť), že
svojej manželke šije piesne na mieru!
Už prvé výrazné tóny
A' Rácan a Bh'Againne ma upútali... a paradoxne, do toho tiché, sugestívne, opakujúce sa vokály spievané
Karen. Je to ako biely text na čiernom papieri... ale skvelé! Motív ruže nájdeme aj v názve zmesky štyroch inštrumentálok -
Rose Cottage Reels. Tri z nich skomponoval Donald Shaw.
Ani som sa nenazdala a je tu koniec albumu... Budem trúchliť spolu s clivou
Leodhasach an Tir Chein... Tak dlho som čakala na nový album... päť rokov... a mám ho ani nie za hodinu vypočutý... :-( Avšak to čakanie stálo za to!:-) Presne tak, ako sa táto pieseň vo svojej druhej polovici "rozjede"...
Svojich takmer päť rokov s
Capercaillie, ktoré prebehli vo fázach postupného objavovania, totálnej závislosti, kompletizovania až skompletizovania zbierky a čakania na nový album, som využila aj na "vábenie" nových fanúšikov. Na konto si môžem rozhodne pripísať ulovanie nasledovných osôbok:
Adriana Bohušová,
Anka Zábojníková, Zuzi "Mucha Puk" Barteková a naposledy Lenka Stračárová
(tá nás všetkých - či skôr všetky - nazvala "tetrovisti":-). A pevne verím, že moje stránky priniesli aj ďalších priaznivcov pre
Capercaillie na Slovensku, ktorí sa mi zatiaľ neozvali:-) No tak, čakám vás, ozvite sa! Tetrovisti všetkých krajín, spojte sa!:-)
Tak, a keďže nám dnes okolo polnoci nejako zdochol internet a doteraz neožil, celý tento môj epos musím vyvesiť až zajtra v robote!