Erasers On Pencils
Album o "ceruzkách a gumách", teda "Erasers On Pencils" vydali
Ceili Rain tri roky po svojom
debute. Skupina ním definitívne potvrdila svoj hudobný zámer a uistila nás, že
Say "KAY-lee" nebol len náhodný experiment, ktorý sa viackrát nepodarí zopakovať, ale základný pilier jej smerovania. A frontman Bob Halligan Jr. je jeho "odborným garantom":-)
Napriek tomu, že album sa mi dostal do rúk až ako predposledný z celej diskografie, bola to láska na prvé počutie a obľúbila som si ho viac, ako tie, ktoré som mala dokonale napočúvané - takpovediac v hudobnom "malíčku":-)
Čím ďalej tým viac vnímam Boba Halligana ako "nástupcu"
Richa Mullinsa... nazvime to - "prvého apoštola".
Rich Mullins sa stal legendou a Bob akoby prevzal jeho odkaz a pokračoval v ňom. Aj som mu to napísala v jednom maile a bol veľmi polichotený:-) Jeho piesne, a teda piesne
Ceili Rain, napriek tomu, že sú to povôčšinou svižné a veselé "dupáky", nesú v sebe prekrásne a hlboké posolstvá a ja zostávam čím ďalej tým viac "namäkko"... a bez mučenie priznávam, že si niekedy aj poplačem:-)
Album otvára rezká
Jigorous, kde Bob spomína na atmosféru doma a najmä na svoju mamu, ktorá napriek tomu, že jej to nedovoľovalo zdravie, nedala si povedať a tancovala. Napokon skončila v nemocnici, ale ani tam neprestala a pýtala sa domov:-) Šup šup,
povinné čítanie!
Na pieseň
God Done Good sa zameriam o niečo podrobnejšie. Je opäť autobiografická, tentokrát v nej Bob rozpráva o tom, ako prvýkrát uvidel svoju manželku, ako sa do nej zaľúbil, ako nemohli mať dieťatko, až si nakoniec adoptovali chlapčeka z Kórey. Obdivujem jeho otvorenosť, ako dokáže spievať o tak osobných veciach. Táto pieseň ma vzždy chytá za srdce, odhliadnuc od perfektnej melódie s vynikajúcou inštrumentáciou, tie
slová ma vždy privádzjú do úžasu. Srší z nich cit, nefalšovaná a úprimná viera, radosť zo života, ktorý aj keď prináša mnohé úskalia, nakoniec vždy uvidíme, že Boh to urobil dobre. Nikdy by som nevedela vyjadriť Bohu vďaku tak krásne, ako Bob:
"And we wink at the sky and we kneel - and we cry and we cry...".
Veselá a optimistická
The Fighting Chair rozpráva o tom, ako sa Bob pretekal s bratom, kto chytí väčšiu rybu:-) Úžasná pieseň zo života, ktorázaraz prinesie dobrú náladu:-) Tempo spomalíme pri úžasnej skladbe
Thanks, ktorá môže byť rovnako vyznanie lásky manželke Linde, ako aj poďakovanie Bohu. Pozrite sa na
text a skúste uhádnuť:-) Každopádne, túto pieseň Bob hráva aj v kostole, keď tam hosťuje ako "hudobná podpora":-) V jednom interview povedal:
"This song, is really about my wife. But it could also be about God. Everyone else will thing it's about God, and it is, but it's also about Linda. She showed me the way."
Rovankú hádanku nám položí aj
Long For You, silná rocková balada, ktorá nikoho nenechá ľahostajným. V tomto prípade však na konci piesne nájdeme odpoveď:
"I may be wrong - but I ain't never ever seen the proof / So I still believe that you're out there...". Prečítajte si však aj
celý text...
Rozkošná "pjesonka" s karibským nádychom - to je rovnomenná
Erasers On Pencils. Opäť, rozpráva tak pravdivý príbeh zo života, že napriek horúcemu rytmu cítim niekde v chrbte mrazenie. Ako už názov napovedá, ide o chyby, ktoré robí každý z nás, a ich nápravu.
Čítať!
Ďalšia pieseň, z ktorej srší radosť zo života - to je
Barely Stay Inside Of My Own Skin. Pointa je jednoduchá - od radosti sa nemôžem vpratať do kože! Poznáte ten pocit? Ja veru áno... a častokrát sa mi stáva práve pri počúvaní niektorého z albumov
Ceili Rain! Príbeh zo života, tentokrát s nádychom nostlagie, sa nám predstaví v skladbe
It Only Tickles When You Do It. Okrem iného v nej ide aj o šteklenie:-)
Aj v piesni
These Things Have A Way Of Workin' Out, ktorá predstavuje povzbudenie vo chvíľach, keď sa niečo nedarí, cítiť autobiografické momenty z Bobovho života: Zmeškal rande s Lindou, k tomu dostal pokutu, a tak ďalej a tak ďalej:-) Riešenie sa však vždy dá nájsť, aj z tej najzapeklitejšej situácie... O niečom podobnom sa spieva aj v
Tween The Jigs And The Reels... avšak tu ide skôr o maximálne "ujeté" haluzzzenie:-) A rozkošný dupáčik v duchu tancov "jigs and reels":-) Na ňu, ako naznačujú uvodné slová:
"Allright, so we rocked and rolled, we swung a little / We did a jig and maybe a reel / But listen, now - it's Polka Time!" bezprostredne naväzuje
Life Is A Polka: Príbeh chlapíka menom Johnny Cleveland, ktorého nechcelo žiadne dievča:-)
Album uzatvára jedna fascinujúca pieseň, o ktorej sa rozpíšem trochu viac. Volá sa
Junkyard a všetci by si mali povinne prečítať
text, aby pochopili. Trvá vyše šesť minút a postupne graduje z baladického rozjímania až po rockovú vzburu. Preto som aj porušila svoju zásadu 40-sekundových ukážok a
Junkyard predĺžila až na dve minúty. Je to silné osobné posolstvo, odmietnutie zla vo svete slovami
"No one's safe 'til we all say / My heart is not a junkyard / My mind is not a dump for all the gunk around / My spirit's not a junkyard / No, it's Holy ground...". Až ma mrazí, a to aj niekoľko minút po tom, ako CD dohraje... Častokrát sa pristihnem aj so slzami v očiach, preto túto pieseň počúvam zásadne sama...
Na začiatku som použila slovo "láska"... láska Božia, láska ľudská, láska k životu... láska hlboká, úprimná, skúšaná, dojatá... láska radostná, veselá, slnečná... cez slzy i cez smiech... to pre mňa znamená album "Erasers On Pencils"...