Sprung
Tri roky pred tým, ako Bob Halligan s kapelou
Ceili Rain debutovali s fantastickým albumom
"Say 'KAY-lee'", Bob svojpomocne nahral desať piesní a kolekciu nazval "Sprung". Keď hovorím svojpomocne, myslím tým svojpomocne: Piesne napísal sám alebo spolu s manželkou Lindou a sám si nahral všetky nástroje: klavír, gitara, ústna harmonika a nejaký prapodivný syntetizátor. Iné nič:-) Kvalita nahrávky žiadna sláva, ba povedala by som, že miestami pripomína
moje hudobné počiny. Avšak v tomto prípade si netreba všímať formu, ide o obsah a posolstvo, ktoré Bob vložil do každej jednej piesne... Všetky sú omnoho viac osobnejšie, ba až intímne - akoby to bola osobná spoveď...
Kým sa dostanem k jadru recenzie, nutno poznamenať dve nezanedbateľné skutočnosti: Štyri piesne z albumu "Sprung" boli zaradené aj do repertoáru
Ceili Rain a nachádzajú sa na debute
"Say 'KAY-lee'", preto sa nečudujte, ak sa Vám budú zdať podozrivé:-) Ku každej piesni zaradím pre porovnanie aj odkaz na "plnú" verziu s
Ceili Rain... a verte mi, že to bude naozaj zaujímavé:-)
Druhou, nemenej nezanedbateľnou skutočnosťou je, že môj exemplár albumu "Sprung" mi Bob vlastnoručne podpísal aj s venovaním:-) Takže okrem toho, že som asi jediná osoba v republike, ktorá toto CD vlastní, mám ho o to viac jedinečnejšie:-) Ale už dosť bolo chvály, posvieťme si bližšie na pesničky...
Call Home [porovnaj] je jedna z tých piesní, kde Bob použil ten divný syntetizátor a preto sa mi v tejto verzií ani nepáči. Môj nepríjemný prvý dojem však vzápätí vylepšila "klavírovka"
I've Never Been To Ireland s podareným
textom:-) O pretĺkaní sa životom spieva Bob v
Deeper Darker; mierne depresívna "pjesonka", ale úžasný klavír ma opäť pohladí na duši...
Je naozaj zaujímavé porovnávať tie isté piesne v sólovom prevedení a v "plnej výbave".
I Don't Need A Picture [porovnaj] len za klavírneho doprovodu znie fantasticky. Preto som urobila aj dlhšiu ukážku, aby ste pochopili, prečo sa tak rozplývam:-)
Akoby priamo z Nashville - kolísky country - nám Bob prináša
Long Black Cadillac [porovnaj]. Mimoriadne silný sociálny podtón má balada
Some Good News, v ktorej sa Bob rozpráva s Bohom a prosí ho o zopár dobrých správ... Prečítajte si
text. Na ňu tematicky nadväzuje
Can You Play Awhile?: rozchod z finančných dôvodov
(aspoň taký je môj výklad textu).
Jeden "ciťák" za druhým, mohlo by sa zdať...
Kiss Her Goodnight For Me toho nie je výnimkou.
Text som si čítala na
stránke Ceili Rain ešte pred tým, ako som si kúpila CD... Niet divu, že stále rumázgam:-)
Love Travels [porovnaj] znie skvele aj v prevedení pre gitaru. Raz darmo, je to fantastická pieseň, ktorá by bola dobrá hádam aj ako dychovka, chichi:-) Album uzatvorí uspávanka
Angel's Eyes, opäť s tým žblnkotavým syntetizátorom, ale čo už:-) Slovami jedného z mojich klasikov: "Holt...":-)
(Klasik sa určite spozná:-) Veď to sú deväťdesiate roky...
"Sprung" je Bobov nesmelý krôčik k niečomu veľkému. Je skvelé, že sa odhodlal a vykročil...