Songbook 1
Dovolím si suverénne tvrdiť, že tento album je "bezvedomie roka" A.D. 2007. Dlho som na neho čakala a "prežívala" len na MP3... a to pre takých "úchylov", ako som ja, jednoducho nie je ono:-) Dočkala som sa až 29. júna 2007, deň pred mojou svadbou. "Kmotrička"
Adriana si prišla ku mna po zákusky, a popri úžasnom svadobnom dare
(dve krásne maľované nočné lampy... so slnečnicami, nad ktorými doposiaľ híkala každá návšteva) mi doniesla aj toto úžasné CD, ktoré zohnala ani neviem kde:-)
Mojou úchylkou je, že sa neuspokojím s hudbou, ktorú mám len v MP3. Potrebujem mať CD s bookleto, na ktoré si môžem siahnuť, pokochať sa... Aj vďaka takýmto bláznom, ako som ja či
Adriana, fonografický priemysel ešte prežíva:-) Aj "Songbook 1" som mala niekoľko mesiacov len ako MP3... no nestačilo mi to:-) Preto som si ho naplno vychutnala až "nahmotno".
Cécile Corbel nás o tom, že je mimoriadne nadaná, presvedčila už svojím
debutovým albumom, či skôr EP. Avšak to, čo predvádza v "spevníku", teda na "Songbook 1", je naprosté hudobné delírium:-) Väčšina skladieb na albume je tradičná, niektoré sú notorický známe "Celtic" songy, niektoré menej známe bretónske piesne. A všetky sú skvelé.
Cécile im svojím aranžmá dokázala vdýchnuť jedinečný a originálny duch, pri ktorom sa zatajuje dych:-)
Už hneď úvodom ma dostala - za bežných okolností otrepaná -
Suil a Ruin, ktorú však
Cécile zaranžovala na nepoznanie. Chytľavé prevedenie mi spôsobilo bezvedomie už po prvých tónoch. Posúďte sami! Vystrieda ju smutná balada
Le vent m'emporte, ktorú skomponovala samotná
Cécile a spieva ju pôväčšinou vo francúzštine... sem tam nejaká gaelština a bretónčina.
Podobne ako
prvej skladbe, aj pri
A stor mo chroi sa podarilo z tradičnej piesne vyrobiť jedinečný originál. Svižný, svieži... už len sa rozbehnúť po zarosenej lúke, ešte za úsvitu... Absolútna špička pre hudobných fajnšmekrov je však
She Moved Through The Fair. Bez urážky, She Moved Through The Fair je odrhovačka, ktorú spieva pomaly každý druhý "Celtic" interpret; avšak v "rukách"
"Cecilky" sa premenila na jednu z jej najlepších piesní vôbec. Paráda!
Zdá sa, že drobná ryšavá žienka skúša, koľko bezvedomia zvládnem vypočuť:-) Nasleduje totiž
(The burnt of) Auchindoun, jedna z TOP 3 skladieb na albume. Teraz cítim, že všetky moje recenzie sú skôr o pocitoch ako o odbornej stránke... ale neubránim sa tomu:-) Hudbou žijem, je to moja vášeň a kiežby každý jeden z vás mohol aspoň raz toto prežiť... A to nielen keď horí Aunchindoun...
O nenaplnenej láske sa spieva v piesni
Blackbird. Joooj, aká je smutná... Ale dostala ma! Rovnako ako aj
Ar c'hoant Dimeein a najmä jej inštrumentálne pasáže. Mierne tajomná a mystická je
Bemnoz... a o to viac, že vôbec neviem, o čom sa v nej spieva!:-) Azda najpoetickejšou a najľúbivejšou piesňou na albume sú "tri vrany", teda
The Three Ravens. Pieseň pochádza zo 17. storočia a je to, samozrejme, balada s morbídnymi prvkami:-) Nič nového pod slnkom ohľadom starobylých balád:-)
Tak, milé dietky, kto stojí, nech si sadne. Kto sedí, nech sa pripúta. Kto sa nepripúta, nech sa poriadne drží. Nasleduje "bezvedomie No. 1", najlepšia skladba na albume... prosím potlesk pre
Dellum Down! Nakoľko nie som schopná dostať zo seba toľko superlatívov, ktoré by dokázali čo i len sčasti popísať túto jedinečnú skladbu, aspoň som sa pokúsila byť vtipná:-) Ale teraz vážne: Mám mnoho obľúbených skaldieb, ale len málo ma vie skutočne "dostať". A toto je jedna z nich. Vypočujte si a pochopíte...
Napriek tomu, že na albume zostávajú ešte dve skladby, pri bezvedomí z
Dellum Down mi vždy akosi "preplávajú" pomedzi zvukovody.
Red Rose je taktiež fantastická, bohužiaľ, vždy zostáva akosi zatienená... Možno by som mala skúsiť ju popočúvať sólo, bez vedľajších ruchov a dojmov. Tucet skladieb, kde jedna je lepšia ako druhá, uzatvára
"re-make" pôvodnej
Valse des Ondines z
prvého albumu.
Čo dodať? Azda len toľko, že "Songbook" si právom zaslúži byť mojím albumom roka 2007!