And Winter Came...
Nie je bežne zvykom, aby umelec vydal po sebe dva vianočné albumy. Avšak
Enya tak urobila. V roku 2006 vydala EP
Sounds Of The Season, ktoré najprv vyšlo v USA a predávalo sa v obchodnom reťazci "Target" a neskôr sa objavilo ako bonusový disk k re-edícii albumu
Amarantine. Na prekvapenie mnohých
speváčka, ktorá je známa tým, že medzi svojimi radovými albumami si necháva prestávky dlhšie, než by sa patrilo, koncom roka 2008 avizovala vydanie nového štúdiového albumu...
"And Winter Came..." mal byť pôvodne albumom čisto vianočným, v procese príprav sa však
Enya rozhodla pridať na neho zopár zimných, ale "nevianočných" piesní. Keď sa prvý raz objavil na verejnosti cover albumu, mnoho fanúšikov, vrátane mňa a ďalšej graficky nadanej "keltologičky"
Lucky Malečkovej bolo v rozpakoch z príliš "prefotošopovaného" designu. Neskromne zahlásim, že obe by sme si trúfali urobiť lepší obal:-) Našťastie vnútro bookletu je na tom lepšie. Citát
kmotričky: "Tak, ako je obal ohavný, tak je booklet pekný":-)
Ale teraz už k muzike:-) Keď mi naša veselá teta poštárka doniesla malý balíček a v ňom "And Winter Came...", využila som chvíľu, že som bola sama v kancelárii a CD si pustila. A hneď pri prvej skladbe som sa zrazu zháčila a zazdalo sa mi, že mám akési déja vu. Doma som prehrabala všetky inštrumentálky od
Enyi a nakoniec som to našla: Úvodná
Incantation je totiž "prerábka" z B-side
Midnight Blue, ktorá vyšla v roku 2001 na singli
Wild Child. Fíha, a to čo má byť?
*škaredý pohľad*
Vzápätí ma ukľudnila
Journey Of The Angels, ktorá je typicky rozvláčne "eňovitá" a nedá sa jej absolútne nič vyčítať:-) Mojej snivej, ale zato temperamentnej hudobnej dušičke najviac ulahodila pieseň v poradí tretia na albume -
White Is In The Winter Night. Je to presne to
Enyino kopýtko, ktoré mám tak rada. Pre vysvetlenie:
Enyine piesne delím na tri hlavné skupiny: 1. svižné piesne s textom (napríklad Wild Child, Anywhere Is, Orinoco Flow, Only If...); 2. pomalé piesne s textom (Paint The Sky With Stars, Pilgrim, If I Could Be Where You Are, China Roses) ; 3. (prevažne) klavírne inštrumentálky (Miss Clare Remembers, No Holly For Miss Quinn, Watermark, Shepherd Moons). Samozrejme, sú tu aj iné menšinové podkategórie, o tých sa však zmienim tam, kde o nich budem recenzovať:-)
White Is In The Winter Night, ako už zaiste aj hluchí počujú, patrí do skupiny prvej, ktorú hltám plnými dúškami, resp. ušnými lalôčikmi:-)
Enya málokedy spieva piesne iné, než napíše spolu s Romou Ryan a jej manželom Nickym. Nakoľko sú však Vianoce, nazaobišla by sa aj bez nejakej tradičnej koledy. Zvolila si
O Come, O Come, Emmanuel, ktorú si však silno uspôsobila svojmu štýlu:-) Paradoxne, z jej štýlu sa mierne vymyká hneď vzápätí nasledujúca
Trains And Winter Rains. Je zvláštne, aby táto éterická bytosť spievala o
nákladných vlakoch a svetlách veľkomesta:-) A aj
videoklip je zvláštny - je totiž civilný! Žiadne opary, kvetinky, starý nábytok či víly...
Dreams Are More Precious je opäť "stará dobrá"
Enya, ale po tých "cargo trains" zrazu neviem, čo mám čakať:-) A, ďalšie prekvapenie... Po tom, čo na albume
Amarantine Enya začala odvážnejšie "zabŕdať" do témy, ktorej sa pred tým snažila vyhýbať - témy ľúbostných piesní - neodpustila si "lásku" ani na vianočnom albume v skladbe
Last Time By Moonlight... Najkrajší je práve refrén... Mmm... Pradiem:-) Čo za tým asi môže byť? Žeby nejaký muž?
Enya však žije veľmi diskrétne, svoje sukromie si stráži a bulváru sa vyhýba - a tak môžeme iba špekulovať...
Juj! Nasleduje rozkošná "pjesonka", ktorá chytila mňa aj
Adrianu:
One Toy Soldier. Milý príbeh o hračkovom vojačikovi, ktorý bubnuje do pochodu, je veľmi vydarene hudobne stvárnený. Tomu sa hovorí zvukomaľba!
A ďalšia milostná pieseň na snehu, v studenej zime:
Stars And Midnight Blue. Oceňujem, že nie je tragická ani patetická:-) Aby sme opäť trošku spomenuli Vianoce, je tu
The Spirit Of Christmas Past. Veľmi pekná, melodická pieseň, kde sa dá vyhrať s dynamikou a prednesom. Ani tu nemôžem nič vyčítať, ani keby som chcela:-)
Dámy a páni, posaďte sa a tí, čo nesedíte, držte sa pevne: Čaká Vás totálny úlet, "bočák", haluzzz... no, nazvite si to sami.
Enya sa rozhodla zaexperimentovať, odniekaľ vytiahla dvanásťstrunovú gitaru aj s gitaristom a ukázala, resp. dokázala, že nie je "iba" mystickou vílou, za akú ju všetci považujú.
My! My! Time Flies! je revolúciou v jej tvorbe asi tak ako Beatles v šesťdesiatych rokoch. Niektorí fanúšikovia boli týmto experimentom vyslovene pobúrení, niektorí sú nadšení a slintajú (napríklad
kmotrička Adrianka). Ja som tejto halúzke pozitívne naklonená, aspoň budem môcť ukázať môjmu manželovi, že
Enya nie sú len "šepoty", ako on tvrdí. A najmä, som zvedavá, aký vplyv to na
Enyu samotnú zanechá...
Rozlúčime sa typicky, vianočne... Tichá noc k Vianociam neodmysliteľne patrí, myslí si to aj
Enya a rozhodla sa ju zaradiť v novej verzii ako chorál.
Oíche Chiúin (Chorale) je definitívnou bodkou za jej zimným projektom...
"A Winter Came..." je albumom z časti pre
Enyu typickým a zároveň z tej časti druhej aj revolučným, prelomovým. Ja som už teraz nedočkavá, akým smerom sa speváčka bude vo svojej tvorbe uberať, či
My! My! Time Flies! bola naozaj len malým "excesom", bezvýznamnou epizódou, po ktorej sa vráti späť do svojich osvedčených kolají, alebo či siahne do svojej magickej hudobnej kapsy a vytiahne z nej niečo, z čoho nám všetkým spadnú sánky... Sánky a či sánky? Veď je zima, vyberte si:-)