An Ancient Muse
"Tell me, O Muse, of those who travelled far and wide..." Týmto veršom z Homérovho eposu "Odysea" začína
Loreena McKennitt rozprávanie o svojom siedmom štúdiovom albume. Po tom, ako sa
Loreena po tragickej smrti svojho snúbenca odmlčala na niekoľko rokov, mnohí fanúšikovia ani nedúfali, že by ešte niekedy mohla nahrať nový album. Nakoniec sme sa však všetci dočkali a po ôsmych rokoch od vydania
Book Of Secrets je legendárna dáma naspäť, s hudbou ešte viac zaváňajúcou Orientom, ktorá zvádza zamknúť kanceláriu a vydať sa do neznáma po Hodvábnej ceste...
"An Ancient Muse" sú akoby hudobné zápisky z ciest, na ktorých sa
Loreena rozhodla pátrať po tých najvýchodnejších koreňov jej milovaných Keltov. Naprieč mongolskou stepou, cez kráľovstvo kráľa Mída a Byzantskú ríšu nachádza svoje múzy v myšlienkach o domove, o rozmanitých cestách, o prelínaní a stretoch kultúr a generačnom dedičstve ľudstva, ktoré nazvala "konflikt a nádej".
Ako to už pri
Loreene býva zvykom, len zriedkavo počet piesní na jej albumoch presiahne číslo 10. Na prvý pohľad sa môže zdať, že aj pri "Ancient Muse" bola speváčka na nás skúpa, opak je však pravdou. Deväť skladieb je nesmierne bohatých tak po stránke hudobnej ako myšlienkovej.
Incantation je úvodná pieseň bez slov. Trochu mi pripomína
Prologue z už spomínaného
Book Of Secrets. Ale nevylučujem, že podobnosť je čisto náhodná!:-) Počas svojho pobytu na Kube na jar 2005 dostala
Loreena prvý raz ideu k napísaniu skladby o Istanbule, o meste na križovatke civilizácii, kde sa stretal západný a východný svet, mnohé náboženstvá a ktoré zažilo svoj rozkvet za vlády Mohameda II. v druhej polovici 1. storočia.
Gates Of Istanbul má poslucháčom aspoň trochu priblížiť atmosféru tohto pozoruhodného miesta... Vojna v Iraku donútila neskôr
Loreenu zamyslieť sa nad individuálnou duchovnou cestou kažtdého z nás a pritom rešpektovať fakt, že niektorí jednoducho kráčajú úplne odlišonou cestou...
Ako som už spomínala na úvod,
Loreena sa počas svojich ciest v roku 2003 dostala až do Mongolska. Istý čas prežila v stepi s nomádskou rodinou... čo sa asi každému nepodarí:-) O pár mesiacov neskôr pobudla speváčka v Turecku a našla mnoho podobností s kočovnými Mongolmi a predavačmi na miestnom bazáre, ktorí podnikajú blízke aj ďaleké cesty, aby zohnali tovar na predaj.
Caravanserai je miestne označenie pre budovu, v ktorej sa konajú trhy. Zatvorte oči a vidíte tržnicu, v ktorej to bzučí ako v úli, kde sa predavači prekrikujú a predháňajú vo vychvaľovaní svojho tovaru:-)
Ani pri koncepte albumu "An Ancient Muse" nezostala
Loreena nič dlžná svojej pasií zhudobňovať klasické básne anglických autorov. Tento raz si vzala na mušku" sira Waltera Scotta, básnika, ktorý tvoril na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia, a jeho baladu o tragickej láske v čase križiackych vojen. To je
The English Ladye And The Knight a kto chce, nech si prečíta aj
text a trošku sa potrápi so starou angličinou:-)
Na počesť byzantskej princeznej Anny Comnena, ktorá bola pravdepodobne prvá žena svojej doby, ktorá sa v časoch prvej križiackej vojny aktívne zauímala o politiku a spoločenské dianie z "pozorovateľne" na rozhraní Byznacie, západnej a moslimskej kultúry, zložila
Loreena inštrumentálku
Kecharitomene. Toto jazykolamné pomenovanie označuje kláštor, v ktorom táto žena - priekopníčka strávila posledné dni svojho života.
Často používaným synonymom pre dlhú a úmornú cestu je "Odysea".
Loreena sa pohrala nielen s perspektívou tých, čo sú na ceste (či už za lepším životom, na úteku, aby bojovali), ale najmä tých, ktorých "cestovatelia" zanechali doma. Hneď sa jej vynoril obraz vernej Odysseovej manželky Penelopy, ktorá ho čakal celých 20 rokov, a práve o nej a jej trpezlivom čakaní zložila krásnu baladu
Penelope's Song.
V roku 2003 zažila
Loreena v Grécku skvelú "session" s niekoľkými hudobníkmi a na nej aj kednu melódiu, ktorá sa jej obzvlášť zapáčila. O tri roky neskôr objavila v španielskej Alhambre CD s tradičnou orientálnou hudbou z jedenásteho a dvanásteho storočia... a na nej aj jej obľúbenú skladbu! Až vtedy zistila, že je to židovská "Yodujah ra'ayonay" a neváhala inšpirovať sa ňou -
Sacred Shabbat v plnej nádhere!:-)
Svoju "srdcovku" som si tentokrát našla až v predposlednej piesni na albume. Čakanie sa však oplatilo! Tajomná
Beneath A Phrygian Sky približuje atmosféru kráľovstva kráľa Mída
(áno, toho čo mal oslie uši:-) a miesta, kde kedysi Alexander Veľký preťal "gordický uzol". No i bez toho, aby som poznala kreatívne pozadie a históriu vzniku, jednoducho tú pieseň "žeriem" a nemôžem si pomôcť:-)
Na záver zaradila speváčka pieseň
Never-Ending Road a vysvetľuje, že jedinou univerzálnou nekonečnou cestou je láska a v tejto nekonečnej ceste života a znovuzrodeniaje práve ona akýmsi sentimentom, voči ktorému by sme mali mať všetci úctu... Pekné...
Už sa desím obligátnej povinnosti povedať niečo duchaplné a múdre na záver. Ufff...
Loreena je s určitosťou najsofistikovanejšia speváčka / interpretka / skladateľka z mojej bohatej zbierky. Písať recenzie na jej albumy je o to ťažšie, že okrem hudby a slov musím vždy aspoň trocha "preskúmať" aj pozadie vzniku každej skladby, aby som ich vedela správne pochopiť. Je to práca náročná... na druhej strane, čo by som neurobila pre svoje ovečky?:-)